RECENZIA - KRAVA NEBESKÁ - Kníha, ktorú by si mal zažiť!

Na prvý pohľad úplne absurdná kniha s ešte absurdnejšou hlavnou hrdinkou Elsie. Prečo absurdná? Elsie je krava. A nielen tak obyčajná. Je to takzvaná krava nebeská s jedinečným pohľadom na svetské/nesvetské okolnosti. Je celkom milá. Má obmedzené schopnosti (keďže je to krava) a aj tak sa vie dostať k možnostiam a svojim cieľom, keď potrebuje.

Táto čiernobiela kniha s kopou hodnotných myšlienok má podivuhodnú hlavnú hrdinku a nesie v sebe bláznivé cestovateľské zážitky. 

„No ľudia vraj doja aj kozy. To má byť žart? Prosím vás. Bez uráţky, ale kozie mlieko sa s kravským nedá ani porovnať, teda ak nie ste kozľa. Už ste niekedy videli kravu, ktorá sa pokúšať cicať kozie mlieko? Koniec debaty. Najnovšie počúvam, že ľudia doja aj niečo, čo sa nazýva "mandľa" ́ a ešte niečo, čo sa volá "sója". Nikdy som nevidela divú mandľu ani sóju cválať v prirodzenom prostredí, ale kravské mlieko je najlepšie. Stavila by som na to tri žalúdky zo štyroch.“ 

Krava Elsie, celým menom Elsie Bovaryová, žije na farme tuctový, nenáročný, kravský život. Je s ním celkom spokojná. Veď čo viac si môže taká priemerná krava vo svojom živote priať? Má všetko čo potrebuje. Ani viac ani menej. Dni trávi prežúvaním trávy a duchaplnými rozhovormi so svojou najlepšou priateľkou Mallory. Postupom času kamarátky zisťujú, že by sa im obom aj spoločník býk hodil do svojej domácnosti. To je dôvod, prečo sa raz v noci spoločne vykradnú z ohrady. Priama Mallory si to hneď namieri k statnému býkovi, s ktorým sa neskôr dá dokopy. Elsie, na rozdiel od Mallori, vzrušenosť z objavovania nového sveta privedie až k domu jej farmára. Na tomto mieste sa jej mení doterajší pohľad na život. V televízore vidí, čo sa deje so zvieratami, až nastane ich čas a prečo niekedy farmárovou rukou záhadne miznú. Dozvedá sa o bitúnkoch a strašných podmienkach, v ktorých musia žiť sliepky.

„To, čo som mala pred očami, mi obrátilo celý život hore nohami. Najskôr som uvidela sliepky v nespočetných radoch klietok. Boli na sebe nakopené, že sotva mohli dýchať. Sliepky nemám ktovieako v láske, ale takto sa nedá žiť.“ 

Hovorí, že skončiť v hamburgeri rozhodne nechce a tak sa rozhodne vydať na dlhú cestu do Indie, kde sú vraj kravy posvätné. Keďže to je veľmi náročná cesta, predchádzajú jej rôzne prípravy. Nakoniec sa vydáva na cesty s dvomi ďalšími spolucestovateľskými kamarátmi.

Prasa Jerry, novoobrátenec židovskej viery, ide do Izraela. Tam, ako nečisté zviera, ho budú všetci obchádzať a nehrozí, že skončí na slaninu. Moriak Tom sa obáva o svoj život a preto radšej drží prísnu diétu, aby na Deň vďakyvzdania nedopadol ako všetky vypasené moriaky. Jeho kroky smerujú do Turecka. 

Táto prazvláštna partia utečie z farmy a vydáva sa spoločne na letisko, kde zažíva asi najabsurdnejšie situácie celého príbehu. 

„V jednej chvíli sa ku mne naklonila nejaká žena a začala sa sťažovať na obsluhu. ,Správajú sa k nám ako k dobytku. ́ Ako k dobytku, pomyslela som si. Myslíš tým, že nás zabijú, pokrájajú na malé kúsky a zjedia? Podľa mňa nie. No keďže neviem rozprávať, urobila som jediné, čo som mohla, aby som jej dala najavo, že som ju počula. Zabučala som.. ,Múúúú! ́ Žena sa zasmiala. ,Presne tak. Ako ku kravám. Múú. ́ Bučala som ďalej, lebo nič iné nedokáţem. ,Fíha, viete výborne napodobňovať kravu, ́ pochválila ma.“ 

Pri stretnutiach človeka v bežných životných situáciách, Elsie zhodnotí, že človek sa vlastne od dobytku veľmi nelíši.

Kniha je podľa mňa veľmi vtipná a výstižná. Myšlienky, ktoré autor nenápadno-nápadne vložil do dobrodružstiev Elsie, prinútia človeka sa nad sebou zamyslieť. Aj keď kniha seriózna nie je (tri kusy zamaskovaného dobytku sa prepašovali do lietadla, bez toho aby si to niekto všimol), poukazuje na problémy spoločnosti, ktoré seriózne sú. Kniha slúži na pobavenie, ale aj na zamyslenie, čo je, podľa môjho názoru, perfektná kombinácia.

Autor knihy, David Duchovny, je známy ako agent FBI Mulder zo seriálu Akty X. Musím zhodnotiť, že sa mu originálna publikácia neskutočne vydarila.

Autor: David Duchovny

Vydavateľ: Ikar

Rok vydania: 2016

Počet strán: 208

Väzba: pevná s prebalom

Jazyk: slovenský

ISBN: 9788055145112

TRIKRÁT HURÁ SLOVENSKEJ BYROKRACIÍ!

Byrokraciu zažívame každý deň. Človek si už pomaly nemôže ani tú pesničku od obľúbeného speváka vypočuť nahlas, aby na to nepotreboval súhlasný papier od nejakej organizácie. 

Papierovačky, behania za razítkami, listiny, potvrdenia, nepotvrdenia... Administratívna záťaž neustále vzrastá. Občas aj sem na Slovensko „priletí“ ružová chvíľka a podarí sa odstrániť zaťažujúci a predovšetkým zbytočný zákon o potrebe mať doklad pre súhlas správcu bytu, či čestné vyhlásenie o hlásení pobytu cudzinca vo vlastnom dome. Prijatie jedného opatrenia znižujúceho tieto náklady je však poväčšine „vykompenzované“ prijatím niekoľkých ďalších, ktoré administratívne zaťaženie naopak zvyšujú. Toto je logika slovenského úradníctva. 

Môžeme vidieť, že byrokracia dnes zasahuje skoro do každej oblasti našich životov. Či sa to týka vzdelávania, zdravia, nakupovania, papierovačiek ohľadom zamestnávateľa...Nedajbože by chcel človek začať s vlastným podnikaním bez rodinných či kamarátskych konexií na úradoch. Taký priemerný občan si aj sedemkrát vopred rozmyslí, či sa do podnikania pustí, alebo sa radšej zamestná ako jeden z mnohých, aby si s ním potom zamestnávateľ mohol robiť, čo sa mu zachce. Jedna radu ti dám. Ak nemáš super nadprirodzené schopnosti a si bez spomínaných kontaktov, ruky preč od vlastného biznisu, ak, samozrejme, nechceš zažiť ujmu na vlastnom rozume. 

Minulý rok si jedna moja známa chcela založiť vlastný stánok s rýchlym občerstvením v našom malom mestečku. Mala veľké plány o tom, aké úžasné jedlo bude zákazníkom servírovať. Nechcela pracovať s polotovarovým mäsom, ale s chutnými hydinovými výrobkami z domácej bio farmy. Mala ambíciu nahradiť prášok skutočným palacinkovým cestom z prvotriednych vajec a kvalitnej múky. Nápady sa sypali, ani také drahé by to nebolo, všetko vyzeralo úžasne, až kým nenatrafila na nezmyselné vyhlášky slovenského štátu. Toto nemôžeš, toto taktiež nie, na tamto potrebuješ hento a na hento tamto... Na to aby si mohla, chúďa tetuška, v stánku vyklepať tri rezne, potrebuje kuchársku školu alebo minimálne kvalifikačný kurz, za ktorý vysolí nemalý peniaz. Doma má troch statných chlapov vrátane manžela a rezne im klepe viac ako desať rokov, štyri razy do týždňa a napriek týmto argumentom sa jej premilých zamestnancov na úradoch nepodarilo presvedčiť. Na to aby mohla mať vonku pred stánkom malý stolík, ktorý by slúžil pre zákazníka ku spokojnému najedeniu sa bez držania plastikového pohárika a taniera s príborom vo vzduchu, musela dva týždne obliehať slovenské úrady a triafať sa do ich riedkych úradných hodín. Ku každej maličkosti potrebovala pečiatku, podpis alebo ďalšie potvrdenie, poprípade potvrdenie o potvrdení. A takto to išlo deň za dňom, mesiac za mesiacom. Ešte ani dnes, po dvoch rokoch tvrdej práce a behania po štátnych inštitúciách, nemá moja zúfalá známa svoj vysnívaný stánok podľa svojich predstáv. I takáto je realita Slovenskej byrokracie po 20tich rokoch svojej existencie. 

Modernizácia. Inovácia. Treba kráčať s dobou. So zvyškom sveta. A takto to potom vyzerá. Podľa môjho názoru, skutočný ekonomický posun nepríde, pokiaľ nám štát bude naďalej brániť rozvíjať svoj potenciál nezmyselnými úradnými vyhláškami. Ale my sa vraj vyvíjame. Napredujeme vpred. Do nebies. Na západ. Až ku hviezdam. Ale nemyslite si, že naše štátne inštitúcie vám to modré z neba zošlú. Tie sa vám nezodpovedajú. Ak ste si mysleli, že máte aké také právo vyjadriť svoj názor, tak nemáte. Ak ste si mysleli, že nám majú štátne inštitúcie slúžiť, tak ste sa mýlili. Ak ste si mysleli, že platíte veľké dane a odvody a nevidíte žiadne výsledky, máte pravdu.

Takéto je moje zdanie. Ale vy si z toho celého vytvorte vlastný názor.

Podvod náš každodenný…

Pod zlatou pozlátkou štedrej mikulášskej povahy našich koaličných politických chápadiel sa ukrýva pulzujúci nádor peňažného obžerstva. Na prvý pohľad by si človek dovolil tvrdiť, že heslo, pomáhať a chrániť, sa vzťahuje aj na našu politiku. Veď Ficove vlaky “zadarmo”, Dankove vianočné trhy na hrade, Bélove milosrdné odkúpenie pozemkov … Oni nám chcú len dobre. Ale je to naozaj tak? 

Dovolím si pár slovami definovať slovenské politické časy 21. storočia. Rozkrádanie, nízke mzdy, ututlané miliardové kšeftíky, buzerácia opozície či kritikov vlády a mnohé iné. Sila zhubnej podstaty vládnej chobotnice dňom i nocou narastá a len málokto sa proti nej odváži bojovať. Zbrane má. Ó, áno. A aké silné. Ťažko sa konfrontuje slobodnej mamičke či ťažko pracujúcemu živiteľovi viacčlennej rodiny s niekým, kto má na svojej strane veľkú časť najmocnejších a najprefíkanejších okrádačov štátu. A viete prečo majú moc? Lebo majú peniaze. Koho peniaze? Ich nie. Sú tvoje. Áno tvoje. To je miesto, kam putuje veľká časť tvojich daní, odvodov, správnych poplatkov a mnohého ďalšieho. Do cudzích vreciek to ide. A potom sa čudujme, prečo štát nevládze vyplácať spravodlivé mzdy učiteľom, dôchodky narobeným ľuďom, osobám, čo svojou prácou zachraňujú naše životy.

Máloktorý jedinec vo vyššom úrade si proti podvodom páchaných na slovenských občanoch otvorí ústa. A keby si aj mohol, častokrát sa nechá ukolísať obnosom našich peňazí ako odškodné svedomiu za “neveru po slovensky”. Takí sa vždy nájdu. V našom chudobnom národe ich je, bohužiaľ, veľa. Veď kto by nepotreboval menšiu vilku, či nový bazén rovno pri nej… 

Je tu aj, chvalabohu, zopár odvážnych jedincov, politikov, ktorí sa neboja využiť ich základné ľudské právo, verejne vyjadriť svoj názor, v našom prípade to je rozhorčenie a konštruktívne kritizovanie. Takým sa však od štátu dostane akurát tak trestné stíhanie vo veci ohovárania premiéra SR, či vo veci verejného upozornenia na pochybné prevody Kočnera v Privatbanke. Veru smutné…

Veľmi demotivujúce je aj to, ako náš milý pán premiér pomenoval ľudí vyjadrujúcich názor k jeho rozkrádačskej vláde, a to “špinavé protislovenské prostitútky”. Poslanec, Igor Mátovič, sa na margo toho vyjadril veľmi trefne. Dovolím si citovať jeho slová. 

“Trápi vás, ako Ficoví ľudia rozkrádajú naše spoločné? ... ste "špinavé protislovenské prostitútky" - podľa Fica. Ono to svedčí len o jedinom - Fico považuje samého seba za Slovensko a keď sa mu niekto stará do "jeho" peňaženky, je protislovenskou prostitútkou. V podstate pochopiteľný názor diktátora.”

Asi tak.